Výroba klátika do píšťaly

Je veľmi dôležité, aby drevo použité na klátik bolo dokonale usušené, v opačnom prípade klátik časom zoschne a v píšťale sa pohybuje.

Klátik vyrábame ešte predtým, ako máme v píšťale urobené okienko, pretože to drevo oslabuje a je pravdepodobnejšie, že by nám mohlo pri vkladaní klátika prasknúť.

Na klátik sa používajú rôzne materiály. Tradične je to lieska. Jej výhodou je, že je pomerne mäkká, výborne sa opracúva a pri vkladaní do píšťaly je schopná sa mierne stlačiť. Novšie sa používajú sústružené tyčky z rôznych drevín, napríklad smreku, borovice, či buku. Je vhodné vybrať si konárik či tyčku, ktorá je len o niečo väčšia ako vývrt píšťaly a žiletkovým hoblíkom (obr. 7.1) či nožom (obr. 7.2) ho postupne opracúvať, zaguľacovať a vkladať do píšťaly. Keď sa nám to podarí, otáčavým pohybom ho ďalej nasúvame do vývrtu (obr. 7.3). Treba byť však opatrný, aby sme ho netlačili príliš a píšťalové drevo tým nepukli. Keď už cítime, že pri ďalšom zasúvaní by nám drevo mohlo prasknúť, konárik z píšťaly vytiahneme a pozrieme sa, pokiaľ bolo drevo vsadené do píšťaly. Prebytočný materiál orežeme (obr. 7.4) alebo obrúsime pilníkom a konárik opäť nasúvame do píšťaly. Postup opakujeme až kým nezískame klátik požadovanej dĺžky, potom ho odpílime. Pri píšťalách je to 2-3,5 cm, pri fujarách 5-7 cm.

Klátik musí dokonale tesniť po celom obvode a dĺžke, preto treba byť pri tejto práci trpezlivý a uberať radšej menej materiálu a častejšie klátik skúšať nasúvať do píšťaly.

Fotogaléria:

Obr. 7.1 Opracúvanie smrekovej tyčky hoblíkom

Obr. 7.2 Opracúvanie smrekovej tyčky nožom

Obr. 7.3 Zasúvanie tyčky do dreva na píšťalu

Obr. 7.4 Orezávanie klátika